New
York/Bratislava 21. júna (TASR) - Politicky polarizovaný svet po
druhej svetovej vojne sa postupne začal prenášať aj do sféry kultúry a
žurnalistiky. V USA došlo k podozieraniu mnohých umelcov i novinárov z
kolaborácie s komunizmom a z ovplyvňovania kultúrnych kruhov, ako aj
verejnej mienky.
Eklatantný dôkaz týchto snáh bolo zverejnenie pamfletu s názvom „Red Channels: The Report of Communist Influence in Radio and Television“
(Červené spojenia: Správa o komunistickom vplyve v rozhlase a
televízii), ktorý vyšiel 22. júna 1950 v pravicovom týždenníku
Counterattack (Protiútok).
V pamflete sa uvádzalo 151 mien hercov, spisovateľov, hudobníkov,
novinárov a ďalších osôb v súvislosti s údajnou komunistickou
manipuláciou zábavného priemyslu. Niektorým z nich už bolo odmietnuté
zamestnanie pre ich politické presvedčenie, minulosť alebo kontakt s „podozrivými rozvratníkmi“.
Jednou zo sledovaných osobností americkej hudobnej scény bol aj
svetoznámy dirigent, klavirista a skladateľ Leonard Bernstein.
Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) ho desaťročia monitoroval pre
podozrenie z údajnej spolupráce s komunistami.
Vyplýva to z 800-stranového spisu, o ktorom v roku 2009 informoval
magazín The New Yorker. Ešte v roku 1971 varovali agenti tajnej služby
pred podujatím, na ktorom v svetovej premiére mali uviesť Bernsteinovu
hudobno-divadelnú hru „Mass“.
V zdôvodnení sa uvádzalo, že skladateľ spoločne s ľavicovými silami
pripravuje sprisahanie, ktorého cieľom je blamovať prezidenta USA
Richarda Nixona a ďalších predstaviteľov vlády protivojnovou
kompozíciou. O spomínané dielo požiadala pri príležitosti otvorenia
Kennedyho centra múzických umení vo Washingtone niekdajšia prvá dáma USA
Jacqueline Kennedyová-Onassisová.
„Mass“ sa pokladá za štylisticky i politicky najradikálnejšiu
prácu Bernsteina. Po varovaniach z radov FBI sa Nixon na svetovej
premiére diela 8. septembra 1971 nezúčastnil a obmedzil sa na odkaz, že „táto noc by mala patriť Jackie Kennedyovej“.
Sledovanie Bernsteina sa začalo už v polovici 40. rokov a mimoriadne
intenzívne bolo v období mccarthyzmu, zhruba v období rokov 1947 - 1956.
Ministerstvo zahraničných vecí USA v roku 1953 dokonca odmietlo
predĺžiť platnosť cestovného pasu vtedy už veľmi charizmaticky
pôsobiaceho talentovaného umelca. Zmenilo sa to až po tom, ako
miestoprísažne vyhlásil vernosť USA a verejne odmietol sovietsky
komunizmus.
Ďalšími slávnymi osobnosťami, ktoré sa objavili na tomto zozname, boli
Orson Welles, Arthur Miller, Pete Seeger, Aaron Copland, Lillian
Hellmanová či Dorothy Parkerová. V tom čase sa už Výbor Snemovne
reprezentantov pre neamerickú činnosť (HCUA) a senátor Joseph McCarthy
snažili očistiť štátnu správu, Hollywood a iné oblasti od podozrivých
sympatizantov komunizmu.
Pamflet „Red Channels“ spôsobil, že niektorí z tých, ktorých
menoval, sa ocitli na čiernej listine, zatiaľ čo iní, ktorí sa pridŕžali
svojich politických názorov, vrátane folkového speváka Petea Seegera,
finančne utrpeli. Ďalšie osoby na zozname sa zriekli svojej politickej
minulosti a poskytli HCUA mená podozrivých prominentných ľavičiarov.
Counterattack bol týždenný predplatený bulletin vydávaný v rokoch 1947
až 1955 s dôrazom na antikomunistický obsah a organizovanie bojkotov
alebo iných akcií proti tým, ktorí boli obvinení zo spojenia alebo
sympatií s komunistami.
Bulletin vydávala spoločnosť American Business Consultants, „súkromná, nezávislá organizácia“,
ktorú založili traja bývalí agenti FBI. Counterattack upadol po sérii
žalôb zo strany ľudí, ktorí boli v tejto publikácii uvedení.